sobota 28.jún 2008
amfik H.Poruba
Po nevydarenom roku (2006 sme sa vďaka dažďu museli presúvať do DK) a následne po ročníku fantastickom sme sa tak trochu obávali, čo príde teraz. A ešte k tomu ten prívlastok – trinásty!!! Zo žartu sme ho pracovne nazvali 12,5-ty alebo 12b ročník.
Aj keď je to stále len jednodňový festival, tí, čo vedeli, do čoho idú, prišli už v piatok popoludní. A jedna nemenovaná dvojica dokonca už vo štvrtok (vraj pre istotu), následkom čoho bolo aj zvolenie nového konferenciera, pre tento rok sa nim stal Stano Čifo Čifáry. A musím jedným dychom povedať, že to zvládol naozaj zodpovedne.
Celý program mal začať domáci Minigrass, ale keďže banjista bol na dovolenke a zvyšok kapely "na streche", pohotovo a na poslednú chvíľu ich nahradil brnenský CZOP. Štvorica mladíkov poníma bluegrass svojsky, niečo prevzaté, niečo vlastné, oproti vystúpeniu spred 2 rokov však cítiť značný progres.
ŠIDLO z Partizánskeho hralo tak skoro aj preto, lebo chceli slávnostne pokrstiť svoje prvé CD - Keď lásku spáli mráz. Album, ktorý uzrel svetlo sveta len prednedávnom obsahuje skladby aj v angličtine, ale hlavne v slovenčine s vlastnými textami. Zachytáva sound kapely z posledného obdobia.
Nitriansky GRUNT sa objavil na BgVF po niekoľkoročnej odmlke a je vidno, že im to pomohlo. Vcelku počúvateľná zmes tradičných a dobre známych vecí.
TIEŇ už tretí rok hráva bez dobra (ako stály hosť sa objavuje P.Daňo na mandolínu), no je možné občas začuť aj štvorhlas. Kapela sa zameriava hlavne na bluegrass so slovenskými textami.
DŘEVĚNÁ TRÁVA je v H.P. veľmi častým účinkujúcim a to nielen pre štýl, akým sa presadzujú na pódiu, ale aj tým, že patria medzi tých, ktorí dokážu vytvoriť atmosféru aj po skončení hlavného programu, kedy prebieha voľný session hraniachtivých muzikantov prakticky až do východu slnka.
LOG je v súčasnosti už Cz/Sk kapela, výmenou muzikantov sa však nemení výsledný zvuk kapely a ten je čo najviac sa priblížiť k ich veľkému vzoru - The Stanley Brothers.
BLUELAND sa radí k modernejším kapelám. Je tomu tak už od vzniku tejto formácie (1995), v tomto období, ak je to možne, hráva s nimi ako hosť na husle M.Burza. Jedna zaujímavosť, po tom, čo Minigrass už 2 roky po sebe vynechal BgVF, stáva sa Blueland najčastejšie hrávajúcou kapelou (okrem 1997).
Pražský BLACKJACK hráva, ak by som mal použiť čo najpresnejší výraz, súčasný tradičný bluegrass. To znamená krásu, nápaditosť a originalitu veci prastarých premieňa pomocou súčasného muzikantského myslenia na sound im vlastným. Určite si nenechajte ujsť možnosť vypočuť si niekde túto kapelu.
Kraj okolo Dubnice n/V bol vždy neodmysliteľne spätý s tradičným bluegrassom a veľkú mieru na tom ma kapela KROK a hlavne texty z pera ich gitaristu a speváka J.Nečesaného. Niektoré z nich sú tak známe, že sa hrávajú nielen na sesionoch, ale vo svojom repertoári ich majú aj viaceré kapely po celom Slovensku.
To, že bluegrass je hudba pochádzajúca z USA, je hádam jasné aj tým nezasväteným. Ale že sa aj fyzicky zúčastní festivalu osoba priamo pochádzajúca z oblastí, kde sa bg bežne hráva, naplnila až Jessica Paugh svojím príchodom. Američanka, ktorá prechodne žije a učí v Bratislave sa dala dohromady s tamojšími muzikantmi a vytvorili formáciu STRESSED HEDGEHOG. A síce je ježko stresovaný, predsa to len znelo trochu lepšie, inak, ako sme zvyknutí na európske kapely.
G-RUNS&ROSES so svojím frontmanom a maskotom v jednej osobe R.Schutom predviedli to, na čom kapela pracuje už druhý rok a logicky viedlo až k natočeniu prvého CD – Learning To Fly. Vyzerá to tak, že kapela sa konečne otriasla v zložení a hrá im to teda pekne. Počas vystúpenia prebehol aj krst albumu.
MEANTIME už tradične predviedli skvelý výkon inštrumentalistov opierajúcich sa hlavne o spev D.Hroncovej. Škoda len, že si nenájdu pre slovenské publikum aspoň jednu - dve veci v materinskom jazyku. Nič iné im snáď už vytknúť nemožno.
Hlavný program končil pár minút po polnoci, skvelý výkon odviedol už takmer dvorný zvukár BgVF Mišo Urban, za čo mu patrí vďaka.
Po minulom roku pokračovalo aj teraz oceňovanie ľudí, ktorí svojím pričinením nejako pomohli k existencií a fungovaniu festivalu. Pre tento rok dostali ceny:
Pavol Daňo za organizovanie festivalu od r. 2000
Monika Tomanová za dlhodobú finančnú podporu
Stanko Oboňa za morálnu a finančnú podporu, v jeho neprítomnosti prevzali cenu členovia kapely
Miloš Tomka za niekoľkoročnú finančnú podporu
Nešťastná trinástka je za nami a ani to toľko nebolelo. Rok však ubehne ako voda, treba začať myslieť na ďalší ročník. Dúfam, že sa tam opäť v hojnom počte stretneme.
P.D.
