Termín: 28.-29.6.2019
Sú miesta, na ktoré sa jednoducho človek vracia rád. Hoci možno nie pravidelne, ale aspoň s pocitom, že vie, čo tam hľadá a nájde. Moja éra výletov do Hornej Poruby začala v čase, keď som bluegrass vnímal trochu okrajovo a festival BGVečer bol ešte ukrytý v kultúrnom dome. Tieto návštevy vždy sprevádzali dažde a mrchavé počasie, ktoré dokázala vylepšiť iba dobrá hudba. Dali sme sa dohromady partia nadšencov zo Žiliny, poskladali sme sa na benzín a nejaký dobrovoľník nás vždy odšoféroval. Neskôr bol festival presunutý na koniec dediny do malého amfiteátra a akoby to aj počasie pochopilo, odvtedy na podujatí nepršalo, hoci sem-tam zafúkol silnejší vietor alebo nás počas večerov chlad naháňal a obliekal do najteplejšieho oblečenia, čo sme mali. Tí odvážnejší posilnení alkoholom to tak asi nevnímali.
Zažil som tu nejednu krásnu chvíľu, množstvo úsmevných a zábavných príhod, rozprávaní, stretnutí sa so známymi aj neznámymi, s ktorými som bol v spojení iba cez internet, ale vždy som tu našiel pokoj a nesmierne kamarátstvo. A aj to ma hoci nepravidelne ženie do Hornej Poruby pod majestátny vrch Vápeč (prisahám, že ho raz pokorím) za dobrou muzikou.
Tento ročník si už pripísal dvadsiatyštvrtý zárez. Čože? Nejaký festival na Slovensku dokázal prežiť dvadsaťštyri rokov? Veru zázraky sa dejú. Ale treba im aj pomôcť a za to patrí vďaka partii okolo Paľa „Reya“ Daňa, ktorý obetuváva svoj voľný čas na to, aby každoročne v dedinke niekde na konci doliny privítal bluegrassových fajšmekrov. A zdá sa, že popularita tohto podujatia rastie. Prvý krát sa mi stalo, že keď som dorazil chvíľu pred oficiálnym začiatkom, nemal som kde zaparkovať. Moje auto preto muselo zdolať lesnú cestu a zaradiť sa za ostatných zúfalcov, ktorí mali ten istý problém. Avšak prišiel som načas a tak som si mohol začať vychutnávať prvého účinkujúceho.
The New Old Tradition je lokálne zoskupenie z Novej Dubnice, ktoré sa predstavilo s dvomi gitarami a dvomi speváčkami. Predviedli svoj repertoár pozostávajúci predovšetkým z tradičnejších skladieb a veľmi slušnými vokálmi, kde to dievčatá parádne potiahli.
Viac tradičnejšie je zameraná aj nazvime ju „žilinská“ kapela Štvrtková klobása. Vzhľadom k tomu, že ma s chlapcami spája mnohoročné priateľstvo, nechcem ich až príliš vychvaľovať. Oproti minulému roku sa rozšírili o jedného člena – mandolinistu Petra Mazúra mladšieho.
Prvý krát som mal možnosť vidieť kapelu Zatúlaní, ktoré nasledovala ako tretia v ten večera a bol som veľmi milo prekvapení. Krásne originálne slovenské piesne, ktoré predstavili, posúvajú slovenský bluegrass do zaujímavých dimenzií a sú pohladením pre dušu. Určite si musím poriadne vypočuť ich debutový album Bosý kráľ s vynikajúcou titulnou skladbou. Kapela sa uberá dobrým smerom.
Na záver piatkového večera sa predviedla plzenská zostava propagujúca americkú korporáciu Apple, ktorá so sebou priviezla aj bicie a ich trochu zdĺhavé nazvučovanie spôsobilo miernu otupenosť, stratu diváckej koncentrácie a väčšie rady pri bufete. Apple predstavil svoj nový album Příběhy a tóny, ktorý vydal iba nedávno. Muzika, ktorú predviedli bola diametrálne odlišná od predchádzajúcich interpretov, tým pádom mierne poburujúca, živelná, mestská a určitým spôsobom newgrassovejšia. Napriek tomu bola perfektne zvládnutá, zaujímavá a určite neopočúvaná. Musel som sa však odísť skôr a tak som sa k ich albumu nedostal. Na cestu k autu mi svietili svätojánske mušky a noc tak nabrala až čarovné rozmery v pozadí s hudbou, ktorú mám rád. Nestanoval som tu, ako poniektorí, ale vybral som sa do hotela.
Sobota sa predstavila priam luxusným počasím, kedy slniečko už od rána pražilo na hlavy a tak sa každý snažil držať v tieni. Kto to nespravil, večer trpko ľutoval. Aj to spôsobilo, že prvé kapely akoby hrali pred prázdnym publikom, lebo všetci počúvajúci boli poschovávaní v tieni plátenných altánkov, bufetu alebo stromov. Tentokrát som prišiel skôr a spravil som dobre.
Celé sobotné popoludnie odpálila miestna kapela LTT, ktorá okrem členov kapely výrazne pomenila aj repertoár a pri počúvaní ich hudby a spevu mi takmer spadla sánka na zem. Pre mňa to bol určite objav festivalu a Reyovi čoby dramaturgovi (a tiež aj členovi LTT) som po vystúpení vynadal, že prečo dal najlepšiu kapelu na začiatok. LTT posilnený o hostí Miška Kováča na husle a bendžistu Stana Valacha predviedla gospelovú smršť s pestrými vokálmi, vycibrenými aranžmánmi a celkovým pokojom, ktorý sálal z ich hudby. Určite sa je však kde posúvať a v kapele to určite vedia.
Po nich nasledovali známejší a tradičnejšie zameraný opavský Bluegrass Comeback.
Tretie v poradí bolo zoskupenie Funny Beans, ktoré hoci má za sebou iba rok existencie, už stihol ukázať svoj potenciál na mnohých podujatiach, či na Slovensku alebo v Českej republike. Je to kapela poskladaná s pomerne skúsených hudobníkov okolo výrobcu hudobných nástrojov Petra Hlavatého a mandolinistu Duška Zapalača. Tiež v tejto kapele vidím potenciál posunúť sa ďalej.
Tie správne české texty s českým drivom priniesla kapielka Fest!, ktorú som mal možnosť počuť prvý krát. Ich fanúšikov určite poteší, že sa pripravuje ich debutové CD a verím, že sa mi dostane do rúk.
Za Festom nasledoval už tradičný účastník Bluegrassového večera a množstvo pánov v oblekoch a klobúkoch – The Log. Túto kapelu azda netreba ani predstavovať a svojim štýlom ulahodí predovšetkým milovníkom tradičného bluegrassu.
Po ich predstavení sme si od hudby trochu oddýchli, pretože nasledovala tombola. Pre niektorých vrchol dňa, pre mňa zasa smutné trhanie tombolových lístkov, ktoré mi nepriniesli šťastie. Zakaždým si hovorím, že radšej som si za tie peniaze mal kúpiť niečo na jedenie. J
Aký by to bol Bg Večer Fest, keby sa na ňom v poslednom období nekrstilo. Tentokrát si to odniesla kapela Tieň, ktorá nasledovala po tombolovom spestrení. Ich tvorba je na tomto podujatí známa a pozostáva predovšetkým v skladbách v slovenčine a po rokoch účinkovania ustáleným štýlom. Je to určite aj veľké vydýchnutie, že sa po mnohých rokoch existencie títo chlapi odhodlali nahrať svoj debutový album Máme svoj štýl. Verím, že sa v blízkej budúcnosti dostanem na stránkach bgcz ku predstaveniu tejto novinky. Ešte zaujímavosťou z ich vystúpenia bolo, že gitaristu a speváka Eugena Fislu aspoň na gitare nahradil Miky Tomka z Bluelandu, pretože Eugen si stihol pred necelými dvomi týždňami zlomiť palec na pravej ruke. Tak si aspoň zaspieval. Aj to je údel cyklistov a nechápem, prečo chce byť na Slovensku každý malý chlapec Peter Sagan.
Zatiaľ čo rodičia nového albumu po svojom koncerte predávali a podpisovali, kam im bolo len dovolené, na pódiu sa objavilo zoskupenie BlueRej. Opäť to bolo plná, svieža hudba, s ktorej sa dalo vypichnúť niekoľko silných skladieb a teda celkovo ma zaujala.
Vonku sa už pomaly stmievalo, keď sa na pódiu ocitli najprv trochu oklieštená zostava kapely Krok a po nich aj Blueland. Pretože Ralph z Bluelandu mal iné povinnosti, zaskočil namiesto neho bývalý bendžista Roman Áč a bolo to výborné. Jednoducho dobrí muzikanti prachom nezapadnú a jeho bradatá skladba Fire má stále ohnivé účinky. Výborný návrat. I keď len dočasný.
Priam newgrassový hurikán priniesla do Hornej Poruby kapela Jumper Cables a ich ukričaný štýl sa mi nesmierne páčiť a niekoľkokrát ma zodvihol zo sedačky. Jednoducho sa pri nich ani sedieť nedalo. Neskutočné veci predvádzali a bolo mi smutno, že skončili. Verím, že ich ešte niekedy uvidím naživo. Skutočne to stálo za to.
Po nich celú oficiálnu pódiovú časť uzavrelo zoskupenie Goodwill. Hoci som si ich nevypočul až do konca, mal som z ich predstavenia výborný pocit.
Sobotná noc, respektíve nedeľné veľmi skoré ráno bolo prežiarené hviezdami. Poväčšinou trblietavými zlatými, ale prisahám, že medzi nimi som videl aj pár modrých. To sa mi už asi všetko zlievalo dokopy. V hlave mi zunelo bendžo, kontrabas určoval tempo mojich krokov a srnky mi skákali do cesty, keď som predchádzal dolinou smerom do Ilavy. Je dôležité sa zúčastniť takéhoto podujatia, ktoré trochu pootvorí oči priaznivcom menšinových žánrov. Zaujímavým trendom na slovenskej scéne je, že čoraz viac kapiel sa sústredí na slovenské texty, aby tak priblížila túto hudbu aj nezainteresovaným poslucháčom. Trochu ma mrzí, že tu človek nevidí viac mladej krvi. Ak sa aj objaví nová kapela, ide o známych hudobníkov, ktorí sa len premiešali. Nuž uvidíme, čo nás čaká.
Tak o rok už azda na dvadsiatom piatom ročníku...
Dušan Gemerský (Júl 2019)