You are here

Horná Poruba

Niečo o obci Horná Poruba          

 Horná Poruba leží v západnej časti Strážovských vrchov, v kotlinovite rozšírenej hornej časti Porubskej doliny. Rozloha územia je 1344 hektárov. Stred obce leží 402 metrov nad morom. Východná časť katastra leží v chránenej krajinej oblasti Strážovských vrchov. Najvyšší bod územia, vrch Vápeč, má výšku 956 metrov nad morom.

 V okolí obce sa koncom 17. a začiatkom 18. storočia objavili pokusy o ťažbu nerastov, obsahujúcich kovy. V 19. storočí tu majitelia košeckého panstva postavili dve pálenice. Rímsko-katolícka škola bola postavená v roku 1880. Koncom 19. storočia patrila Horná Poruba do služnovského okresu Ilava. Začiatkom 20. storočia sa Horná Poruba stala sídlom obvodného notariátu pre Dolnú Porubu, Košecké Malé Podhradie a Kopec. Najstaršie obytné domy sa v minulosti stavali z nepálenej tehly, hliny, kameňa a dreva.

 Zo stavebných pamiatok si zasluhujú pozornosť: Katolícka fara – klasická budova z roku 1830, s prestavbami v prvej tretine 20. storočia. Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej pochádza z toho istého obdobia ako fara, bol renovovaný v rokoch 1958 – 1959. Vnútornú maľbu kostola stvárnil akademický maliar E. Massanyi. Hlavný oltár je prácou tirolských rezbárskych dielní z polovice 19. storočia. Bočný oltár Panny Márie daroval kostolu rodák Štefan Závodník. Je to taktiež práca tirolských rezbárov z 19. storočia. Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie pochádza z roku 1930, ale v interiéri sa skvie baroková socha Madony z 18. storočia.

 Prvá zmienka o obci Horná Poruba je z roku 1355 v listinách Košeckého panstva. Názov bol spoločný i pre Dolnú Porubu. V roku 1397 sa rozdelila na Malú (Dolnú) a Veľkú (Hornú) Porubu. Od vzniku patrila hradnému panstvu Košeca. V rokoch 1390 – 1409 zúril ostrý boj medzi hradnými pánmi v Košeci a občanmi ilavskými. Sporom boli isté lesy, ktoré sa rozprestierali za chrbtom košeckého panstva smerom ku obci Prejta, teda na území Hornej Poruby a Iliavky, na ktoré si robili právo i košeckí páni i Ilavania. V roku 1566 spomína sa už starý kostol hornoporubský, postavený v gotickom slohu. Postavili ho katolíci, to znamená, že bol postavený pred reformáciou. Kostol teda postavili katolíci v druhej polovici 15. storočia, boli to usadlíci, drevorubači, ktorí tu spomenuté lesy rúbali a odtiaľto je i meno obce Horná Poruba. Luteranizmus do obce zaviedol zemepán a majiteľ košeckého hradu Petroczy. Poddaný porubský ľud musel vo viere nasledovať chlebodarcu. Protestanti zadelili hornoporubskú farnosť do distriktu dolnotrenčianskeho, kde patrila Slopná, Visolaje, Kočkovce, Beluša, Košeca, Ilava, Dubnica, Trenčianska Teplá, Omšenie. V roku 1671 sa farnosť Horná Poruba dostala späť do rúk katolíkov a v roku 1874 účinkuje tu už farár páter Michal Kakonen. Patrónkou hornoporubského kostola sa stala svätá Katarína Alexandrijská. V roku 1683 vtrhlo do porubskej doliny nemecké vojsko a vyrabovalo kostol i faru. Od roku 1697 farnosť hornoporubská patrí do farnosti Omšenie. V roku 1803 sa hornoporubská farnosť odtrhla od Omšenia a pridelila sa k ilavskej, kde bola 27 rokov. Až v roku 1830 biskup Jozef Wurum, ktorý dal postaviť terajší kostol aj starú farskú budovu, pridelil jej dve filiálky Košecké Malé Podhradie a Kopec. Prvým farárom v novej farnosti bol Jozef Rybárik, ktorý bol kaplanom v Trenčianskej Teplej. Účinkoval len dva dni. 1. júla nastúpil a 3. júla zomiera na týfus. Jeho nástupcom bol vdp. Štefan Rešetka, účinkoval v Hornej Porube 30 rokov. Títo dvaja farári sú pochovaní na miestnom cintoríne. V roku 1831 zúri vo farnosti cholera, ktorá najmä v Košeckom Malom Podhradí za dva mesiace skosila 75 ľudských životov. V roku 1836 je v obci prvá birmovka, ktorú celebruje biskup Wurum, ktorý pri prechádzke Vápčom spomína vo Vápči jaskyňu. Obec v týchto rokoch bola chudobná a biedna, ľud bol zotročený, jeho gazdovský stav bol veľmi zanedbaný, školský problém nevyriešený a takto našiel farnosť vdp. Ignác Diera, ktorý sem prišiel z Mojtína, v kronike sa uvádza, že vdp. Dieru sem poslala sama Božia prozreteľnosť. Bol to ambiciózny farár, založil v obci prvé potravné družstvo, ktoré začalo prosperovať a tým z obce vyhnali miestneho žida, ktorý zdieral porubský ľud. Dal do poriadku chrám boží od základov až po strechu. Miesto drevenej povaly dal na kostole spraviť krásnu klenbu. Z Tyrolska objednal tri nové oltáre, hlavný a dva bočné. Zrekonštruoval celú farskú budovu. Problém školský rozlúštil tak, že odkúpil majer aj s roľami od barónky Schenkovej z Ladiec a ovčiareň majeru prebudoval na školu. Zakúpené role rozparceloval medzi veriacich.

Štatistika: (Rok, Počet domov, Obyvatelia)

1598 27

1784 68 469

1828 62 635

1900 654

1940 923

1970 1340

Vývoj názvu obce: (Rok, Názov)

1355 Poruba

1356 Nag Poruba

1357 Magna Poruba

1358 Felso–Poruba

1359 Felscho–Poruba

1360 Nagy–Poruba

1361 Felsoporuba

1362 Felsotolgyes

1920 Horná Poruba