26.jún 2004
Znova nastalo leto, rok sa stretol s rokom, znova je tu posledná júnová sobota, čo pre fanúšikov bluegrassu na Slovensku znamená ďaľšiu možnosť vychutnať si túto muziku v Hornej Porube, bohužiaľ zatiaľ stále na jedinom festivale tohto žánru u nás.
Začali sme ako zvyčajne Open scénou, krátko po 16. hodine. Gitarové duo Maroš a Ľuboš zahrali zopár vecí v slovenčine, nezvyčajným spojením leadvokálu s barytónom.
Nitriansky Grunt skúša hrávať súčasný tradičný bluegrass, s klasickým nástrojovým obsadením (líder L.Babuliak však prechádza niekedy s mandolíny na husle), zaujímavosťou je možno nie často videný ľavoruký bassgitarista.
BlueWay je kapela tvorená z hlohoveckých a topoľčianskych muzikantov zameriavajúcich sa na moderný bluegrass so slovenskými textami (banjista J.Patay), v repertoáre však možno počuť sem-tam aj angličtinu.
Mladá štvorica Křeni z Karvinej úspešne ukazuje cestu, po ktorej sa dá kráčať, pokiaľ je jasné, čo od muziky vlastne chcú. Moderný sound aj s vlastnými vecami príjemne chutí (ako chren, tak trochu sladko-pikantne), len musíte nájsť tú správnu chuť.
Kapela Bluegrass Quartet je to, na čo sme na Slovensku veľmi hrdí. V tejto kapele je spojená láska a úcta k bluegrassu spolu s veľkým množstvom vlastných textov a dlhoročným pôsobením na scéne v nezmenenom sounde.
Dessert sa cíti v H.Porube skoro ako doma, nemajú to z Veselí na Morave až tak ďaleko, od vzniku bývajú pravidelnými návštevníkmi. Možno práve preto zvolili toto miesto za krst svojho nového CD „Sing And Play Bluegrass“, krstným otcom bol Marián „Soco“ Staňo, ktorý s nimi istý čas hrával na gitaru.
Už pred vystúpením pražskej formácie Wejlet sa ma ktosi od nich pýtal, čo hľadá táto kapela na čisto bluegrassovom festivale, lebo svojím prevedením a cítením to bol vlastne tak trochu ich „výlet“ do tejto muziky. Hoci všetci hráči majú "modrú" minulosť, v súčasnom zložení však skúšajú hrávať svoje veci svojím cítením a snažia sa mať z toho v prvom rade dobrý pocit. Netreba to však prehnane škatuľkovať, dali sme im priestor a na ich veľké prekvapenie sa to publiku dokonca miestami páčilo.
Keby som mal potrebu definovať, kde je asi pomyselná hranica medzi tradičným a súčasným soundom, určite by ma napadol Blackjack. Táto štvorica hráva v nezmenenom zložení už niekoľko sezón a na výslednom zvuku to nielen počuť, ale aj cítiť. K tomuto festu patria nielen štýlovo, ale po ľudskej športovej stránke, sú jednými z mála, ktorí dosahujú vrchol Vápča - kopec nad dedinou (956 m.n.m.), čo po skoro prebdenej noci naozaj stojí za reč.
Minigrass v tomto pre nich takmer domácom prostredí zahral jedno z najlepších vystúpení v tejto zostave. Dobré vokály, (miestami štvorhlas), dynamika a dobrý výber tradičného repertoáru. Nie je to náhoda, že na tomto festivale hrávajú od jeho počiatku.
Dřevéna Tráva je jedna z veľkého množstva tradičných kapiel v Českej republike, ktorá to, čo robí, robí dobre. Na gitaru sa uchytil B.Martinka (ex 29 Strings); skvelý vokál a mandolína P.Kloboučníka. Heil Monroe, len tak ďalej, chlapci!
Niečo podobné je sa dá povedať aj o severomoravských The Log, štýlovo sa však orientujú na ich veľký vzor- Stanley Brothers.
Až z ďalekého Chomutova prišiel zahrať Album, kapela sa zameriava na progresívny bluegrass, majú až 5 sólových nástrojov, čo ich radí inštrumentálne takmer medzi bluegrassové orchestre! Neviem, či to bolo zapríčinené výberom skladieb alebo prístupom na mikrofón, ale miestami mi tam vokál znel veľmi slabo, čo je vzhľadom na ten počet nástrojov tak trochu paradox.
Brnenský Drive prišiel po 2 rokoch na Bluegrass Večer s novým basákom a banjistom, ktrorý predviedol v pomalších skladbách aj banjo elektrické, čo len vylepšilo kapelný sound. Spev je postavený na V.Nemečkovej, inak gitaristovej žene a nie dcére, ako tvrdia v zákulisí podaktoré zlé jazyky.
Medzinárodno-medziplanetárne zoskupenie Blueland s nemenovaným banjistom Ralphom (svojou hrou niekedy pripomína tvora z inej planéty) zahralo zopár vecí pre nich v typickom šate, ktorému hovoria gotický neotradičný bluegrass. Hodnotenie nechávavajú na každého zvlášť.
Kapela Meantime zo Zvolena je zložená asi z toho najlepšieho, čo doma máme, keby som mal použiť okrídlenú reklamnú frázu. Títo mladí ľudia vedia, čo chcú a rozumejú tomu. Daňou z toho je hrávanie na konci programu, čo ich neminulo ani na tomto ročníku.
Úplný záver však patril skupine Spruce Pine, pôvodne holandská kapela. Tentokrák však hrala v zložení D.Schut (git, spev), syn Ralph(banjo, spev) s hosťami mandolínistom a s basákom z Bluelandu.
