14.ročník

26.-27.6.2009
Horná Poruba - amfiteáter
Tak sme sa predsa dočkali!
To, o čom sa rozprávalo už niekoľko rokov naspäť, o čom sme snívali prakticky už od vzniku tohto festivalu v roku 1996 a čo sme mali v pláne urobiť už pred štyrmi rokmi, ako sa festival po prvýkrát konal pod holým nebom, sa tento rok stalo skutočnosťou. To znamená, presunúť začiatok festivalu už na piatok.
Myšlienka dvojdňového festu vznikla na jar na spoločnom koncerte kapiel Tieň a Blueland, s tým, že keďže nie je možné, aby hrali všetky kapely každý rok, treba niečo vymyslieť. A konečné rozhodnutie padlo na piatkovú scénu, ktorú zvučil E.Fisla (Tieň), vlastne celý piatok sa spievalo na jeden mikrofón.
Všetko začal trenčiansky TIEŇ svojím vystúpením krátko po 20-tej hodine. V tejto zostave hrajú už tretí rok, zameriavajú sa na slovenskú tvorbu, či už vlastnú alebo prevzatú.
ŠIDLO nastúpilo ako vždy vo svojich kostýmoch a svojím vystúpením museli potešiť každého priaznivca tradičnej podoby tohto hudobného žánru.
BLUELAND (alebo 49 Fingers, ako sami nazvali toto vystúpenie pretože jeden z nich mal zlomený ukazovák ľavej ruky) aj napriek handicapu odohral až neskutočne dravo, jednoducho kto ich nepozná – tomu nevadia, no kto ich pozná už dlhšie, musel si všimnúť niekoľko zmien. Sú to prechod basáka na kontrabas, Ralphov návrat a už osvedčený spev na priestorový mikrofón.
Až do neskorej noci pokračoval session tu prítomných a hraniachtivých muzikantov...

Sobotné ráno riešil každý po svojom. Podaktorí zvolili možnosť poprechádzať sa po okolí, podaktorí dospávali a našli sa aj takí odvážlivci, ktorí sejšnovali už od skorého doobeda nehľadiac na slnko, ktoré bolo každou približujúcou sa hodinou silnejšie a silnejšie.
Po výmene aparatúr to všetko odštartoval takmer domáci MINIGRASS. Už od svojho začiatku sa zameriavajú na gospel bluegrass, v ich repertoári zaznieva nielen slovenčina, ale možno počuť angličtinu a nevyhýbajú sa dokonca ani češtine.
BLUE WAY je moderná kapela z okolia Hlohovca, hrali veci zo svojho posledného albumu. Ako jedna z mála slovenských kapiel spievajú hlavne po slovensky.
Hoci to majú chlapci z kapely DŘEVENÁ TRÁVA z Plzne ďaleko, na tomto festivale hrávajú veľmi často i veľmi radi a svojimi vystúpeniami si za ten čas (od r.2003) získali priazeň publika. Kapela ma neuveriteľný ťah na bránu, pričom využíva všetky možnosti tradičného soundu opierajúce sa o vynikajúci high lonesome vokál.
ALBUM z Chomutova uz zažil jeden ročník v HP a na tento rok preto sa veľmi tešili. Výmena gitaristu na prejavila na výslednom zvuku pozitívne, do svojho bloku zaradili aj niekoľko českých textov. Podľa reakcie divákov mali veľký úspech, keby sa udeľovala cena publika, pravdepodobne by ju dostali oni, a to možno i napriek tomu, že počas ich vystúpenia na krátky čas vypadol elektrický prúd. Basák odložil bassgitaru, vzal do ruky vedľa voľne ležiaci kontrabas a pokračovali ďalej v akustickom prevedení.
KROK z Dubnice n/V je v Slovenskom bluegrasse nestorom a po cely čas pôsobenia na hudobnej scéne si udržiavajú svoj vlastný, rokmi nepozmenený zvuk. Právom patria medzi to najlepšie, čo doma máme.
Zhruba v polovici sobotňajšieho programu prišiel čas na tombolu a udeľovanie cien. Pre rok 2009 dostali ocenenie Eva Nečesaná a Peter Toman za dlhoročnú pomoc pri organizovaní Bg Večer Festu. Ďakujeme...
BLACKJACK si svoj repertoár a jeho následné prevedenie vyberá tak starostlivo, že je len veľmi ťažké zaradiť ich, či ešte hrajú tradičný bluegrass alebo modernu. A koniec - koncov to nie je ani potrebné.
Na jeseň minulého roka sa po niekoľkoročnej odmlke dala opäť dohromady pôvodne pezinská formácia 29 STRINGS. S príchodom nového gitaristu (M. Vitásek) aj kontrabasistu (T. Národa) a sa začínajú zameriavať viac na pôvodné skladby. Zvuk súčasného bluegrassu ostáva nezmenený.
CANDY FLOSS už dávno nie je ten sweetgrass, na aký sme boli spočiatku zvyknutí, príchod nového gitaristu aj dlhoročná zohratosť kapely začína prinášať svoje ovocie.
Ralphov projekt G-RUNS&ROSES zahŕňa vo svojich radoch tých najlepších muzikantov, akých okolo seba momentálne má. Neváha pritom prejsť aj na iný nastroj, ako tomu bolo v tomto prípade na mandolínu, keď na gitaru hral hosťujúci O. Kozák. Napriek (alebo vďaka tomu) to bolo jedno z ich najlepších vystúpení.
Celý večer krátko po polnoci ukončila formácia GRASSCOUNTRY. Opierajú sa hlavne o spev N. Mikuškovej, ktorá napriek svojmu mladému veku podáva fantastický výkon a aj vďaka novému gitaristovi (V. Križan) to začína znieť viac grass ako country.
Po skončení hlavného programu pokračovala voľná zábava, ktorá vyvrcholila okolo štvrtej nadránom hromadným výstupom (asi 12 ľudí) na Vápeč. Skalní vydržali až do nedele popoludnia, kedy nás zahnal dážď a museli sme začať baliť. Museli však stáť pri nás všetci svätí (teda aspoň tí najdôležitejší), lebo v sobotu boli prietrže a lejaky všade na okolí, len v HP len 2-3 krát slabo zamrholilo.

Poďakovanie na záver:
- Združeniu priateľov bluegrassu v H.Porube, bez ktorých by som tento festival nevedel a asi ani nechcel poriadať
- obci Horná Poruba za poskytnutú dôveru, priestory a manuálnu výpomoc
- obyvateľom H.Poruby za pochopenie a dobré susedské vzťahy
- zvukárom za ochotu a odvahu nebáť sa isť do toho napriek nepriaznivým predpovediam počasia
- účinkujúcim kapelám za ich dobre odvedený výkon
- sponzorom a priaznivcom za morálnu a hlavne finančnú pomoc
- osobitné poďakovanie patrí Dade za zviditeľnenie BgVFestu (plagáty, tričká, buletiny...)
- všetkým divákom a návštevníkom festivalu za spoluvytvorenie atmosféry, bez vás by to určite nebolo ono 

Pavol Daňo - Reyo
(Júl 2009)